Myslím, že je to veľmi diskutabilná téma. A ani ja nemám úplne vyhranený názor. No jednoznačne si nemyslím, že je to choroba. Tí ľudia za to nemôžu a nedá sa s tým nič robiť. Potláčaním môžu vzniknúť len ďalšie problémy. Ale nepovažujem to ani za normálne. Nechcem nikoho uraziť, no myslím, že pôvodne sme boli stvorení ako muž a žena, so schopnosťou rozmnožovať sa a tak by to v ideálnom prípade malo fungovať. Príroda to tak chcela. No nefunguje to tak. Homosexuáli naozaj existujú a ako som už povedala, nemôžu za to. Aj to zariadila príroda, preto by sme proti tomu nemali bojovať a homosexuálov odsudzovať. Skôr naopak. Dnešná spoločnosť sa tvári veľmi tolerantne, no skutočnosť je často veľmi odlišná. Stačí len ísť medzi obyčajných ľudí, ktorý sa nemusia báť, že svojim názorom urazia a sprotivia si istú skupinu ľuďí, ako politici či diplomati a veľvyslanci. A tento problém sa netýka len homosexuálov, ale aj ľudí s inou farbou pleti či vierovyznaním. Predstavitelia západných štátov veľmi propagujú rasovú znášanlivosť, no ľudia to tak proste necítia. A niektorým sa ani nečudujem, ale o tom niekedy inokedy. Ale čo som týmto článkom vlastne chcela povedať? Že tolerancia je veľmi dôležitá a že by sme nemali odcudzovať ľudí, ktorí sú iní ako mi, minimálne kým ich nespoznáme.
Homosexualita – choroba alebo prirodzenosť?
Téma homosexuality sa rozbehla v poslednej dobe napríklad zákonom o registrovaných partnerstvách, ktorý bol prijatý v Českej republike. No poriadne som sa tým začala zaoberať až pri písaní jednej eseje na angličtine, s témou, či povoliť homosexuálnym párom adopciu detí. Bola som veľmi prekvapená názormi niektorých mojich spolužiakov na homosexualitu. Nad pripomienkami, že je to choroba a treba ich liečiť som len neveriacky krútila hlavou. Čo si teda o tom vlastne myslím? To by som aj ja rada vedela...