Michaela Hejná
Moje 4 veci...(finally:)
Po dlhom odkladaní som sa konečne odhodlala, tak dúfam, že to bude stáť za tú námahu
milé, sympatické, pekné, inteligentné a hlavne skromné dievča :)Má 17, študuje na osemročnom gymnáziu v BA. Rada číta, lyžuje, hrá volejbal a spí, nemá rada umýanie okien, závisť a hlúpe filmy. Jej najväčším životným snom je precestovať celý svet... Zoznam autorových rubrík: Môj malý svet, Veľký svet nás všetkých, Súkromné, Nezaradené
Po dlhom odkladaní som sa konečne odhodlala, tak dúfam, že to bude stáť za tú námahu
Väčšina západných krajín bola voči prisťahovalcom veľmi prívetivá. V rámci image - u multikulturlity ich vítali s otvorenou náručou. No na následky príliš nepomýšľali. Ako budú žiť? Ako sa majú integrovať? Čo tým vlastne chceme dosiahnuť?
Keď som túto reportáž videla v televíznych novinách, nechcela som veriť. Obyvatelia istej ulice v Michalovciach sa búria proti zriadeniu detského domova rodinného typu na ich ulici. Namietajú : „Vždy tu bola tichá štvrť. Na staré kolená máme teraz žiť v strachu!?“ A práve to nechápem, boja sa detí?
Bola ešte noc, keď som sa zobudila. Zrazu som si zistila, že už nespím. Poznáte určite ten prechod medzi spánkom a čulosťou. Až po pár minútach som si uvedomila, čo ma zobudilo. Bolo to vzdychanie. Pravidelné. Tiché. Bolestné. Vzdychanie. Krutý návrat do reality. Zrazu som to vedela celkom presne. To sused, ktorý už dlho bojoval so zákernou a namáhavou chorobou. Iste vyšiel na dvor, keďže som ho počula cez tie hrubé múry starých dedinských domov.
Téma homosexuality sa rozbehla v poslednej dobe napríklad zákonom o registrovaných partnerstvách, ktorý bol prijatý v Českej republike. No poriadne som sa tým začala zaoberať až pri písaní jednej eseje na angličtine, s témou, či povoliť homosexuálnym párom adopciu detí. Bola som veľmi prekvapená názormi niektorých mojich spolužiakov na homosexualitu. Nad pripomienkami, že je to choroba a treba ich liečiť som len neveriacky krútila hlavou. Čo si teda o tom vlastne myslím? To by som aj ja rada vedela...
Väčšinou, keď poviem, že bývam Petržalke, stretnem sa so sústrastnými pohľadmi a reakciami typu „nechcel by som“ a podobne.
Možno si pomyslíte, že som divná, no veľkonočné sviatky ma vôbec neberú. Samozrejme, 4 dni bez školy len privítam...
Neviem ako vy ostaní, ale objatie je vec, ktorú praktizujem dosť často. Je to pre mňa maximálne prirodzená vec, objať človeka, ktorého mám rada. Ale prečo som na túto tému vôbec začala?
V poslednej dobe dosť diskutovaná téma, ktorá ma veľmi zaujala. Aj v médiách sa o nej dosť hovorilo. Je v podstate aj dôvodom rozpadu našej vlády. Tak sme sa spolu s kamarátkou rozhodli zmluvu, ktorá túto výhradu mala zaviesť, vyhladať. Musím sa priznať, že po prvom prečítaní som z nej bola totálny „jeleň“.
Už dávnejšie som rozmýšľala o zriadení blogu. No mala som pocit, že vlastne nemam čo napísať. Keď si na to teraz spomeniem, príde mi to trocha čudné, teraz mám na mysli toľko vecí, že ani neviem ako začať....